350/400GT

350 GT (120 ks 1964-67)   400 GT (23 ks 1965-66)    400 GT 2+2 (247 ks 1966-68)

Ferruccio Lamborghini bol úspešným výrobcom traktorov s veľkou vášňou pre športové vozy.

Vyrábať vlastné športové automobili ho presvedčila až udalosť s pokazenou spojkou na jeho Ferrari. Odohrala sa v roku 1963 v kancelárii Enza Ferrariho. “Ferrari, tvoje automobily sú šrot!,“ kričal mladý Ferrucio na majiteľa slávnej automobilky. Od zlosti červený Enzo vykázal mladého Lamborghiniho so slovami, aby radšej obsluhoval svoje traktory, lebo autá zrejme nevie šoférovať.
Následne sa mladý Lamborghini vybral do svojej dielne aby opravil pokazenú spojku svojho Ferrari 250 GT. Po vymontovaní spojky zistil, že je identická zo spojkou v jeho traktoroch a radšej ju nahradil silnejšou. Spojka sa prestala kaziť a Feruccio sa rozhodol vyrábať športové autá.

Ferruccio bol odhodlaný Ferrari porazit, a tak si najal niekoľko konštruktérov, bývalých pracovníkov Ferrari, ktorí sa dali pilne do práce. Začali zostra a postavili hneď dvanásťválec, ktorý bol výsledkom práce Giotta Bizzariniho, ktorý podobný motor vytváral pre Ferrari. Bizzararini tiež pracoval na podvozku, uplatnil nezávislé zavesenie  všetkýchch kolies,  ktoré Ferrari v tej dobe nedoceňovalo.

 Pod designem bol podpísaný  Franco Scaglione, ktorý v minulosti vytvoril Alfu Romeo Giuliettu alebo napr. Aston Martin DB2/4, design bol však ťažkopádný, boly v ňom vplivy rôzných štýlov.

Takto vytvorený automobil, označovaný ako Lamborghini 350GTV bol predstvený na Turínskom autosalóne v roku 1963. Sám Ferruccio však nebol s designom príliš spokojný, a tak povolal na pomoc firmu Touring z Milána, ktorá auto doupravila. Do nového modelu vzali to najlepšie z GTV, čo bol v podstate motor, ale celkový tvar zmenili dosť podstatne. Karoséria bola  vyrobená s použitím Touring slávnej, patentovanej Superleggera ( 'super-ľahké') konštrukcie,  zloženej z rúrkového rámu na ktorý boli pripevnené hliníkové panely.

 Upravená verzia, označovaná ako 350GT, bola predstavená v Ženeve v nasledujúcom roku. Karoseria už bola uhľadenejšia a tiež nižšia, dokonca sa rozšíril rázvor kolies, motor však bol skrotený na 201 kW z pôvodných 268 kW.

Odborníkmi bol automobil oceňovaný pre svoj vysoký výkon a rýchlosť (maximálka sa pohybovala okolo 233 km/h). Bol mu však naopak vyčítaný nadmerný hluk od prevodovky a niektorým ľudom vadilo, že je voz len dvojmiestny, čo sa však skoro zmenilo.

 V roku 1966 sa v Ženeve objavil nový voz, 400GT, ktorý už mal usporiadanie 2 + 2 a naviac bol zvýšený objem motora na 3.9litra. Automobil mal novú päťstupňovú prevodovku, ktorá bola vlastným dielom Lamborghini.

Typ 400GT bol omnoho úspešnejší ako jeho predchodca, ale ozajstný úspech pre Lamborghini priniesla až prekrásna Miura.

Technické údaje (350GT):

Motor: vidlicový dvanásťvalec, 3.5l

Výkon: 201 kW

Prevodovka: päťstupňová s príamým riadením

Zrýchlenie z 0-100km/h: 6.5s

Maximálna rýchlosť: 233 km/h

Počet vyrobených kusov: cca 390 (350GT a 400GT)

Súčastná hodnota automobilu : od 500.000 EUR 2014 ( v 2011 od 250.000 EUR )